هذا البحر لي محمود درويش
0 (0 Likes / 0 Dislikes)
Toto more je moje,
tento vlhký vzduch je môj,
tento chodník aj so stopami mojich nôh
i s mojou spermou na ňom nalepenou... je môj,
aj stará autobusová stanica je moja,
a môj je aj môj vlastný prízrak a jeho druh,
medené nádoby, koránska súra Trón
a aj kľúč sú moje,
brána, strážcovia a zvony sú moje,
moja je aj konská podkova, ktorá
uletela z hradieb...
a moje je aj to, čo
bolo kedysi moje.
Aj útržok papiera vytrhnutý z Evanjelia je môj,
aj soľ, ktorú zanechali slzy
na stenách domu, je moja...
A aj moje meno, aj keby som
sa zmýlil v jeho výslovnosti,
pozostávajúce z vertkálne uložených
piatich písmen, je moje:
M: láskou zotročený (<i>mutajjam</i>),
osirelý (<i>mujattamn</i>),
završovateľ toho, čo predchádzalo
(<i>mtammim má madá</i>);
H: záhrada (<i>hadíka</i>),
milenka (<i>habíba</i>),
dve neistoty a dve bezradnosti
(<i>híratán wa hasratán</i>);
M: dobrodruh (<i>mugámir</i>),
pripravený na smrť
(<i>mu´add musta´add li mawtihi</i>),
ten, komu sa vyhrážajú vyhnanstvom
(<i>ma´úd manfijjan</i>),
nemocničný pacient
(<i>maríd al-mustašfá</i>);
Ú: rozlúčka (<i>wadá</i>),
stredná ruža (<i>warda wustá</i>),
lojalita k rodisku, nech by bolo kdekoľvek
(<i>walá´ lil-wiláda ajnamá widžidat</i>),
sľub daný rodičom
(<i>wa´d lil-wálidajn</i>);
D: sprievodca (<i>dalíl</i>),
ulička (<i>darb</i>),
informatívna slza aureoly
(<i>dam´at dára darasat</i>),
vrabec, ktorý ma hladká a zároveň ma skrvaví
(<i>dúrí judalliluní wa judmíní</i>);
Toto meno patrí mne...
a mojim priateľom, nech sú kdekoľvek,
a moje je aj moje dočasné telo,
či už na tomto alebo druhom svete...,
dva metre tejto zeme mi teraz postačia,
meriam meter sedemdesiatpät
centimetrov...
a zvyšok bude pre ruže
chaotických farieb,
upíjajú si zo mňa pomaly;
a moje je aj to,
čo bolo moje:
môj včerajšok, a bude môj aj
môj vzdialený zajtrajšok,
a aj návrat blúdiaceho ducha,
akoby sa nič nestalo,
akoby sa nič nestalo.
ľahké poranenie na ramene
nezmyselnej prítomnosti...
dejiny sa posmievajú svojim obetiam
a svojim hrdinom...
hodí po nich okom a ide ďalej...
Toto more je moje,
tento vlhký vzduch je môj
a aj moje meno,
aj keby som ho nevedel správne
prečítať z mojej rakvi,
je moje.
A ja, ktorý už mám všetko,
čo treba na cestu,
sebe nepatrím.
Sebe nepatrím,
sebe nepatrím...