هذا البحر لي محمود درويش

Toto more je moje, tento vlhký vzduch je môj, tento chodník aj so stopami mojich nôh i s mojou spermou na ňom nalepenou... je môj, aj stará autobusová stanica je moja, a môj je aj môj vlastný prízrak a jeho druh, medené nádoby, koránska súra Trón a aj kľúč sú moje, brána, strážcovia a zvony sú moje, moja je aj konská podkova, ktorá uletela z hradieb... a moje je aj to, čo bolo kedysi moje. Aj útržok papiera vytrhnutý z Evanjelia je môj, aj soľ, ktorú zanechali slzy na stenách domu, je moja... A aj moje meno, aj keby som sa zmýlil v jeho výslovnosti, pozostávajúce z vertkálne uložených piatich písmen, je moje: M: láskou zotročený (<i>mutajjam</i>), osirelý (<i>mujattamn</i>), završovateľ toho, čo predchádzalo (<i>mtammim má madá</i>); H: záhrada (<i>hadíka</i>), milenka (<i>habíba</i>), dve neistoty a dve bezradnosti (<i>híratán wa hasratán</i>); M: dobrodruh (<i>mugámir</i>), pripravený na smrť (<i>mu´add musta´add li mawtihi</i>), ten, komu sa vyhrážajú vyhnanstvom (<i>ma´úd manfijjan</i>), nemocničný pacient (<i>maríd al-mustašfá</i>); Ú: rozlúčka (<i>wadá</i>), stredná ruža (<i>warda wustá</i>), lojalita k rodisku, nech by bolo kdekoľvek (<i>walá´ lil-wiláda ajnamá widžidat</i>), sľub daný rodičom (<i>wa´d lil-wálidajn</i>); D: sprievodca (<i>dalíl</i>), ulička (<i>darb</i>), informatívna slza aureoly (<i>dam´at dára darasat</i>), vrabec, ktorý ma hladká a zároveň ma skrvaví (<i>dúrí judalliluní wa judmíní</i>); Toto meno patrí mne... a mojim priateľom, nech sú kdekoľvek, a moje je aj moje dočasné telo, či už na tomto alebo druhom svete..., dva metre tejto zeme mi teraz postačia, meriam meter sedemdesiatpät centimetrov... a zvyšok bude pre ruže chaotických farieb, upíjajú si zo mňa pomaly; a moje je aj to, čo bolo moje: môj včerajšok, a bude môj aj môj vzdialený zajtrajšok, a aj návrat blúdiaceho ducha, akoby sa nič nestalo, akoby sa nič nestalo. ľahké poranenie na ramene nezmyselnej prítomnosti... dejiny sa posmievajú svojim obetiam a svojim hrdinom... hodí po nich okom a ide ďalej... Toto more je moje, tento vlhký vzduch je môj a aj moje meno, aj keby som ho nevedel správne prečítať z mojej rakvi, je moje. A ja, ktorý už mám všetko, čo treba na cestu, sebe nepatrím. Sebe nepatrím, sebe nepatrím...