Watch videos with subtitles in your language, upload your videos, create your own subtitles! Click here to learn more on "how to Dotsub"

Simon Dixon

0 (0 Likes / 0 Dislikes)
... .... Svoju kariéru som začal ako burzový maklér, a potom som prešiel do oblasti obchodovania ako obchodník s cennými papiermi. A potom som prešiel do oblasti investičného bankovníctva. A teraz sa venujem poradenskej činnosti a poskytujem poradenstvo v troch hlavných oblastiach. Tieto tri oblasti sú tieto: ako som už spomenul, cestujem hore dole po Veľkej Británii a pomáham študentom a absolventom zaisti si kariéru v týchto naozaj veľmi ekonomicky krušných časoch, ktoré dnes prežívame. Druhá vec, v ktorej poskytujem poradenstvo poskytujem poradenstvo finančným inštitúciám v obchodovaní a v investičných stratégiách. A tretia vec, v ktorej poskytujem poradenstvo je téma, ktorou sa budeme zaobera dnes je finančná kríza. Osobne si myslím, že finančná kríza je jednou z najviac nepochopených a najchybnejšie vysvetľovaných tém. Čo sa dnes dozvieme, keď si prečítame akékoľvek noviny alebo zapneme akúkoľvek televíznu stanicu, alebo keď sa pozriete na prejav akéhokoľvek člena vlády či centrálnej banky, dozvieme sa celú kopu toho, čo ja nazývam krízový manažment. Prišla kríza, pokúšajú sa zisti, čo treba spravi, dostanú nápad, zavedú ho a dúfajú, že sa niečo stane. Takže, čo by som vám tu dnes chcel ukáza chcel by som, aby ste len pre túto nasledujúcu hodinku, mi preukázali tú láskavos a úplne zabudli na to, čo ste doteraz čítali. A aby ste úplne otvorili svoju myseľ – len túto najbližšiu hodinku – pre úplne novú možnosť. To, na čo sa väčšina ľudí zameriava – v novinách, v médiách – sú „symptómy“ – symptómy vážnejšej choroby. Rád používam prirovnanie k ľudskému telu. Väčšina ľudí čaká, kým ich telo skolabuje, kým začnú niečo robi. Potom idú na operáciu, berú lieky alebo čokoľvek, aby potlačili symptómy, ktoré sa objavili. A len veľmi málo ľudí v skutočnosti dbá na prevenciu by zdravý, jes tie správne veci, ma zdravé telo... A to je presne to, čo sa deje teraz. Všetci sa sústredia na symptómy toho, čo ja nazývam „neudržateľná ekonomika“. Táto neudržateľná ekonomika – ako vám dnes ukážem a vysvetlím bola budovaná postupne dlhé roky. Nie je to špecifická záležitos nejakej vlády alebo politickej strany. V skutočnosti bola tvorená na základe ekonomických teórií, ktoré sa vyučujú desaročia, ak nie stáročia. A ja by som vám dnes rád ukázal, že sa nachádzame v neudržateľnej ekonomike. A to, čo práve teraz vidíme, sú jej symptómy. A keď budeme lieči iba symptómy, pôjde vždy iba o krátkodobé riešenia. To, čo je v skutočnosti potrebné, je uvedomi si, uzna neudržateľnos ekonomiky, v ktorej dnes žijeme. A urobi niečo, aby sme dosiahli udržateľnos. Naznačím vám neskôr pár vecí, ktoré je možné urobi. Ale ešte predtým by som naozaj potreboval položi tomu základy. Robím prezentácie o tomto pre mnoho finančných inštitúcií, som členom pracovnej skupiny udržateľnej ekonomiky a prednášam pre vládne agentúry, pre študentov bankovníctva a financií a pre profesorov ekonómie a študentov ekonómie. A začnem rovnakým úvodom aby ste naozaj otvorili svoju myseľ pre úplne novú možnos. Takže čo by som chcel na najbližšiu hodinku, je: Aby sme si kládli iné otázky ako si kladie ktokoľvek iný a videli veci úplne inak. A počas najbližšej hodiny, úplne zabudnú na všetky také veci, ako „chamtiví manažéri“, „strašní investiční bankári“ a „všetci títo hrozní manažéri hedge fondov“ – všetko toto sú len symptómy choroby ... a to, že sme míňali nad pomery atď. Úplne zabudneme na tieto veci a naozaj sa pozrieme na štruktúru našej ekonomiky, v ktorej teraz žijeme, a ktorá sa tvorila počas rokov, desaročí, storočí. Takže, aby som všetkých dostal na jednu vlnu, rád by som sa vás opýtal pár otázok. A prvá otázka, čo sa chcem spýta je: Vie niekto, ako sa vlastne vytvárajú peniaze? Má niekto predstavu o tom, ako sa tvoria peniaze? Hm... Áno Hm... Hm...OK Vaše meno? Valery. Valery...? Valery práve povedal, že to závisí od toho, o aký druh peňazí ide. Môžeme ma bankovky, môžeme ma mince, môžeme ma tovary a služby. Takže záleží od toho, o akom type peňazí hovoríme, čo je veľmi dobrá odpoveď. Má niekto inú predstavu? Sústreďme sa na bankovky, peniaze, ktoré utrácame, peniaze v našich peňaženkách. Vie niekto, ako vznikajú tieto peniaze? Hm... OK Hm...OK Väčšina ľudí odpovedá na túto otázku tak, že centrálna banka vytvára peniaze. Takto odpovedá väčšina ľudí. A ja vám ukážem, že takmer každý cent, takmer každý, je vytvorený na základe dlhu, je vytvorený na základe dlhu. A v skutočnosti, centrálna banka peniaze ľuďom alebo vláde nedáva. Takmer všetky peniaze sa tvoria prostredníctvom dlhu. Prostredníctvom dlhu. Čo to vlastne znamená? Poďme sa pozrie na túto otázku. Ak by centrálna banka vytvorila takmer všetky existujúce peniaze prostredníctvom dlhov. Iba sa skúsme zamyslie nad nasledovným procesom. Ak všetky peniaze boli vytvorené ako dlh, vyvstáva nasledovná otázka: Všetky peniaze boli vytvorené, ale s tým je tu aj čosi navyše. Toto „čosi navyše“ znamená, že musíte splati tento dlh a k tomu ešte navyše úrok. Dáva to každému zmysel? Každý úver, ktorý si vezmeme, musí by splatený aj s úrokom. Takže sa tu hneď chcem spýta: Ak všetky peniaze, ktoré máme v našej ekonomike, vznikajú prostredníctvom dlhov tak teda, odkiaľ majú prís peniaze na zaplatenie úroku? Zo Svetovej banky, hovorí tento pán. Má niekto nejaké iné nápady? OK, tento pán hovorí, že peniaze sa multiplikujú, tomu sa budeme podrobnejšie venova, takže ďakujem, že ste to nadniesli. Mnoho ľudí na to odpovedá, že to zaplatíme my prostredníctvom daní. Ale tieto dane sú tiež len súčasou existujúcej peňažnej zásoby. Odpoveď znie: Úrok je nemožné splati. Pretože peniaze na jeho splatenie neboli vytvorené. Tak sa pozrime, čo to vlastne znamená. Pozrime sa na tento graf, týka sa Veľkej Británie. Urobil som záber o peniazoch vo Veľkej Británii. Tieto názvy – počul už niekto o týchto pojmoch? M0, M4? Či im už rozumiete alebo nie, počuli ste niekedy o nich? Môžete zdvihnú ruku. Tieto názvy, ktoré sa dnes často používajú aj v bežnom jazyku, vyvolávajú veľa zmätku. Ale hovoria o množstve peňazí, ktoré máme v našej ekonomike. Tu dole vidíte modrú krivku. Táto modrá krivka nám hovorí o M0. M0 je suma bankoviek a mincí, ktoré máme skutočne v našej ekonomike. Tieto bankovky a mince boli vytvorené dvoma inštitúciami v Británii mince: kráľovskou mincovňou a bankovky: centrálnou bankou. A vznikli bez toho, aby sa vytvorili akékoľvek dlhy. Neplatia sa z nich žiadne úroky. Napr. centrálna banka vytlačí 10 libier. Predá týchto 10 libier banke, aby ich dala do bankomatu. Tieto bankovky a mince vymení za 10 libier komerčnej banky a netreba z nich plati žiadne úroky navyše. A tieto peniaze centrálnej banky sa prevedú do štátnej pokladne a sú formou príjmu, ktorý môže vláda používa, míňa ich ako čas štátneho rozpočtu v prospech verejnosti. Teda, všetky tieto peniaze (modrá krivka) sa vytvárajú úplne bez zadlžovania. Čiže toto je vlastne množstvo peňazí, ktoré vytvára štát. Druhá krivka – táto červená – predstavuje to, čo nazývame M4. M4 je množstvo hotovostných peňazí plus množstvo peňazí na bežných účtoch v bankách – tzv. vklady splatné na požiadanie. vklady na bežných účtoch. M4 je výrazne odlišné od M0. Rozdiel medzi M0 a M4 je, všetky tieto peniaze (modrá krivka M0) sú vytvárane bez zadlžovania. Všetky tieto peniaze (červená krivka M4) sa vytvárajú prostredníctvom úverov. A ukážem vám proces, ako presne sa vytvárajú. Tento pán už spomenul multiplikačný efekt, ktorý takisto trochu preskúmame. Avšak všetky tieto peniaze prinášajú povinnos spláca úroky. Niekto si požičia peniaze a naspä musí splati vyššiu sumu peňazí, pretože k úveru boli prirátané úroky. Všimnite si teraz, že je tu aj zelená krivka. Táto zelená krivka predstavuje celkovú sumu úverov spotrebiteľov (teda vašich aj mojich) a úverov firiem. Suma peňazí, ktorú sme si požičali my jednotlivci a firmy. Nezahàňa štátne úvery, pretože štát je bezkonkurenčne najväčším dlžníkom. Ale, čo si môžete všimnú je, že toto tento celkový dlh firiem a spotrebiteľov – je vyšší ako M4. To znamená, že v našej ekonomike sa nachádza menej peňazí, než je dlhov. Toto znamená, že na to, aby bolo možné splati všetky tieto peniaze, ktoré vlastne neexistujú, si musíme neustále bra viac a viac a viac úverov, aby sme splatili staré dlhy, pretože tieto peniaze v skutočnosti neexistujú. Niektorí z vás možno počuli, že teraz niekoho odsúdili za tzv. Ponziho podvod. Ponziho podvod Madoff išiel do väzenia. Pričom peňažný systém funguje veľmi podobným spôsobom. Peniaze na splatenie v skutočnosti neexistujú, musíme refinancova staré úvery novými. A kým si berieme ďalšie úvery, je všetko v poriadku. Problémy nastávajú, keď si už nikto nepožičiava. Takže takto to teraz vyzerá. Keby sme pripočítali aj štátny dlh, videli by ste, že táto krivka je podstatne vyššia než skutočné množstvo peňazí, ktoré existujú v našom hospodárstve. Takže, ako tento proces vlastne funguje? Dovoľte mi ukáza vám to. Ale aby som to mohol, potrebujem vám poveda niečo z histórie peňazí a o tom, ako sme sa dostali tam kde sme dnes. Prejdem históriou peňazí, aby som vám ukázal, ako sa sformovali základy na ktorých stavia moderná ekonómia. Takže Naša ekonomika bola pôvodne tým, čo nazývame bartrový systém. Som si istý, že viete, čo znamená bartrový systém. Ak ste chceli kúpi napr. ovcu, museli ste ju vymeni za nejaký iný tovar, čo mal hodnotu, alebo za služby. A museli ste beha a hľada niekoho kto mal ovcu a vy ste mali napr. husi a vymenili ste ovcu za husi. A museli ste sa vzájomne dohodnú na tom, akú hodnotu majú tieto ovce a husi. Viete si predstavi obmedzenia takéhoto systému. Hoci, dnes by to mohlo fungova pomerne dobre, máme internet... ale to je iná téma. Takže, nakoniec sme sa všetci museli dohodnú na niečom, s čím by všetci súhlasili, že to má hodnotu. A jediné, čo tejto veci dáva hodnotu, je skutočnos, že všetci súhlasia s tým, že to má hodnotu. A tak sme vytvorili prvé formy peňazí. Rôzne veci slúžili ako peniaze, ale nakoniec sme sa zhodli na drahých kovoch – zlato, striebro. Z nejakého dôvodu všetci súhlasili a verili tomu, že ak vymením svoju ovcu za zlato, na drahých kovoch – zlato, striebro. Z nejakého dôvodu všetci súhlasili a verili tomu, že ak vymením svoju ovcu za zlato, verím tomu, že niekto iný bude toto zlato považova za hodnotné a budem môc toto zlato použi na nákup toho čo chcem. Neviem prečo, zlato sa nedá jes, ale z nejakého dôvodu sme sa rozhodli, že je to niečo, čo má pre každého hodnotu. Nakoniec boli kovy nahradené. Ukážem vám ten prechod, ako sme drahé kovy nahradili mincami a bankovkami. A najnovšie tieto boli nahradené elektronickými peniazmi. A dnes takmer všetky naše peniaze sú v elektronickej forme. Počas tohto prechodu boli prijaté určité východiskové predpoklady, ktoré dnes rozoberieme. Dovoľte mi poveda vám krátky príbeh. Prvé bankovníctvo bolo vytvorené zlatníkmi. Ako sme povedali, ľudia začali uznáva, že zlato je uznávaný výmenný prostriedok, ktorému ľudia verili, že má hodnotu. A ľudia potrebovali bezpečné miesta na uskladnenie tohto zlata. Bohatý zlatník sa rozhodol postavi budovu s bezpečným trezorom na toto zlato. A uvedomil si, že aj iní ľudia potrebujú bezpečné miesto pre svoje zlato. A tak, zlatník umožnil ľuďom uskladni ich zlato vo svojom bezpečnom trezore. A na výmenu za uloženie zlata do trezoru vypísal potvrdenku. A na tejto potvrdenke stálo, že ktokoľvek, kto vlastní túto potvrdenku, môže prís (do tejto prvotnej formy banky, zlatníkovho "trezoru") a vymeni túto potvrdenku za zlato. ... Časom, ako zlatník rozširoval tento biznis, a čoraz viac ľudí prichádzalo uklada k nemu svoje zlato, začal si uvedomova, že tieto potvrdenky na zlato začali by na trhu prijímané akoby to bolo samotné zlato. Povedali si: „Ja ti dám túto potvrdenku na zlato a ty môžeš ís za zlatníkom a vybra si svoje zlato.“ A postupne časom, ako ľudia začali viac dôverova tomuto systému, tieto kúsky papiera, tieto potvrdenky na zlato, začali by rovnako dobré ako samotné zlato. A nakoniec tam zlatník sedel s trezorom plným zlata. Keďže zlatník bol naozaj jediný, kto skutočne vedel, koľko zlata je v trezore, nik ho nevyberá, zlatník si uvedomil: „Môžem požičiava toto zlato, ktoré si nikto nevyberá, alebo ho investova. A môžem vypísa viac potvrdeniek na toto zlato.“ A to je presne to, čo zlatník aj urobil. Začal vypisova viac potvrdeniek na zlato a požičiaval zlato iných ľudí. Nakoniec ľudia začali by trochu podozrievaví, prečo zlatník zarába tak veľa peňazí iba z obyčajného uskladňovania zlata. A dali sa dokopy a prišli za zlatníkom a pýtali sa: „Čo robíš s našim zlatom?“ A zlatník povedal: „Zadržte! Nebojte sa! Požičal som vaše zlato. Viem, že ste trochu skeptickí, ale tu sú nejaké peniaze navyše za právo používa vaše zlato. Rozdelíme sa, môžeme si rozdeli zisk.“ A to je presne to, ako fungovalo bankovníctvo v počiatočných formách. Predtým ako sme zaviedli multiplikačný efekt. Zrodilo sa bankovníctvo. Ako sa tradične vysvetľuje spôsob fungovania bankovníctva: Ľudia vkladajú do banky vklady a sú motivovaní k ukladaniu peňazí vyplácaním úrokov. Banky potom tieto peniaze zoberú a požičajú ich niekomu inému. A keďže si účtujú vyššie úroky, jedná sa o rozdeľovanie ziskov. Rozumie tomu každý? Pokiaľ je tento úrok vyšší, môže banka vyplati malý úrok, peniaze požiča, účtova si vyšší úrok a rozdiel je jej zisk. Pokiaľ je tento úrok vyšší, môže banka vyplati malý úrok, peniaze požiča, účtova si vyšší úrok a rozdiel je jej zisk. Zrodilo sa bankovníctvo. Zlatník si uvedomoval úspech tohto biznisu. A začal si lepšie uvedomova aj toto: Nikto si nechodí vybera zlato. Nikomu nevadí, že toto zlato požičiavam. Čo keby som požičal viac, než koľko zlata je v skutočnosti v trezore?! A to aj urobil. Zlatník začal požičiava – vypisova potvrdenky - na zlato, ktoré vlastne neexistovalo. Zlatník sa stával čoraz bohatším. V ľuďoch začalo narasta podozrenie, začínali medzi sebou o tom hovori až naraz prišli všetci ku zlatníkovi a žiadali svoje zlato. A samozrejme, keď prišli všetci a všetci chceli zlato, ktoré v skutočnosti neexistovalo, tak sa tento plán zosypal. Mohli ste si takúto situáciu všimnú v novembri 2007, keď všetci stáli vonku pred Northern Rock peniaze tam neboli, lebo v skutočnosti neexistujú. Čo sa to vlastne stalo? Začali sme si uvedomova, že je tu reálny nedostatok zlata Začali sme si uvedomova, že je tu reálny nedostatok striebra A uvedomili sme si, že potrebujeme pôžičky na to, aby mohla rás naša ekonomika, aby sme ju stimulovali a aby mohlo napredova naše podnikanie. Teda, čo sa vlastne stalo: Tento proces požičiavania peňazí, ktoré neboli ničím kryté, sme zlegalizovali a začali regulova. A pokiaľ to bolo regulované správne, nespôsobovalo to veľké problémy – pokiaľ nedošlo k tomu, že každý stratil v tento systém dôveru vtedy sa ukázalo, že peniaze vlastne neexistujú a zlato neexistuje. Povedané moderným jazykom – to, čo sme vytvorili, bol systém frakčného rezervného bankovníctva. Systém frakčného rezervného bankovníctva funguje takto: Keď napr. vložíte 100£ na svoj bankový účet, banka odloží čas z nich ako rezervu a zvyšok môže požiča. Aby sme boli konkrétnejší, predpokladajme 10%-né frakčné rezervy. 100£ skutočných peňazí bolo vytvorených centrálnou bankou a boli naliate do systému a dostanú sa do banky. Ak týchto 100£ sa dostane do banky, pri 10%-ných rezervách, koľko z toho bude banka drža ako rezervu? 10£ Všetkým to je jasné? Áno 10£ bude držaných ako rezervy a koľko môže banka požiča? Presne! 90£ bude požičaných. Čo sa teraz stane v modernom systéme? Niekto príde do banky a žiada pôžičku, chce si požiča 90£ aby si mohol kúpi bicykel. Banka si s ním dohodne podmienky úveru a poskytne mu úver – prevedie týchto 90£ na jeho bankový účet. Tento pán, ktorý kupuje bicykel teraz vymení týchto 90£ za bicykel. Človek, ktorý predal bicykel a teraz dostal 90£ - čo urobí s týmito peniazmi? S najväčšou pravdepodobnosou ich vloží na svoj bankový účet. Takže nakoniec týchto 90£ sa dostane na účet v banke. Je jedno, či ide o tú istú banku alebo nejakú inú. A táto banka teraz povie: „Aha, nové peniaze! Máme nový vklad.“ Takže, z týchto peňazí, ktoré prejdú systémom a ak je 90£ depozitovaných pri systéme frakčného rezervného bankovníctva, koľko si banka odloží ako rezervu? 9£? Teda, 9£ drží ako rezervu a koľko môže požiča? 81£. OK. Teraz príde niekto do banky a povie: „Chýbajú mi peniaze, potrebujem pôžičku 81£. Chcel by som zaplati faktúru svojmu účtovníkovi“ Dohodnú sa, banka súhlasí, 81£, fajn... a peniaze sa prevedú na účet toho človeka, ktorý si vzal úver, na jeho bankový účet. Toto sú nové peniaze – novo vytvorené. A týchto 81£ sa použije na zaplatenie účtovníckych služieb z jeho účtu. Čo s nimi urobí účtovník? Vloží ich na svoj bankový účet. A čo povie banka? „Aha, nový klient, nové peniaze!“ Nestará sa, odkiaľ prišli, ako boli vytvorené. Boli len prevedené na jej účet. Takže, z týchto 81£, koľko bude banka drža ako rezervu? 8,10£. A koľko požičia? Tu je to už trochu zložitejšie :)... Myslel som, že sme v miestnosti plnej účtovníkov... Výborne, 72,90£, koľkí to teraz počítali na mobiloch? OK. 72,90£. Dostal sa každý do obrazu? Máme to robi znova a znova? Pretože, mohli by sme pokračova, až by sme nakoniec dosiahli hranicu. Ale, čo sa vlastne deje? Peniaze cirkulujú znova a znova a znova v tomto regulovanom systéme nazývanom systém frakčného rezervného bankovníctva. Nakoniec by sme dosiahli hranicu, kedy by už nebolo možné vytvára žiadne nové peniaze, pretože zakaždým sa tvorí menšia suma. Výsledkom je, že z jednej skutočnej libry je vytvorených 9 libier dlhov. Skutočných? libier, skutočných? peňazí Takto tento systém funguje. Výsledkom toho je, že 97% peňazí dnes je tvorených prostredníctvom úverov. Iba 3% nie sú vôbec zaažené dlhmi čo je príspevok nášho štátu - inštitúcií Centrálnej banky či Kráľovskej mincovne. Je v tom nejaký problém? Pozrime sa na to. Tu je graf o ktorom sme hovorili: toto predstavuje 97% peňazí, ktoré sú tvorené vynásobením sumy, ktorá je držaná ako rezerva. Toto (spodná modrá krivka) je množstvo peňazí, ktoré bolo pôvodne dané do obehu nezaažené dlhom. Pretože máme viac dlhov než peňazí, peniaze sú na 100% neudržateľné. Vedie to k neustálemu a stále sa zvyšujúcemu braniu nových úverov na splácanie starých našich firiem, občanov, vlád – naveky. Keď refinancujeme, aby sme mohli spláca peniaze, ktoré v skutočnosti neexistujú každý cent dlhu znamená viac úrokov. každý cent dlhu znamená viac úrokov. Budeme neskôr hovori o tom, aké to má všetko dôsledky. Ale, tým ako je vytváraných čoraz viac peňazí na to, aby splácali staré dlhy, každý cent znamená viac úrokov. A má to dôsledky o ktorých budeme hovori. Viac dlhov znamená viac úrokov, ktoré musia by splácané. OK. Výsledkom je Pretože každá ekonomika funguje týmto spôsobom tento bankový systém bol pôvodne vynájdený vo Veľkej Británii a potom bol exportovaný do USA, do rozvojových krajín a do všetkých rôznych krajín na svete, výsledkom je, že každá krajina trpí týmto nedostatkom kúpnej sily. Nemá vo svojej ekonomike dos peňazí na to, aby splatila dlhy. Teda, na to, aby sa dostali na lepšiu (udržateľnejšiu) úroveň, musia zohna nové peniaze. To sa dá niekoľkými spôsobmi: Buď vytvoríme viac dlhov a budeme refinancova (používa ich na splácanie starých dlhov) alebo budeme hľada dlhmi nezaažené peniaze v inej krajine. Lebo čo sa vlastne deje pri importe alebo exporte? Vyrábate vo svojej ekonomike nejaké tovary a vymeníte tieto tovary za peniaze od toho, kto tieto tovary dováža. Ale tieto peniaze boli vytvorené ako dlhy spôsobom, ktorý sme si práve vysvetlili. Keď sa teraz tieto peniaze dostanú do inej krajiny, pre túto krajinu sú to peniaze nezaažené dlhmi sú to peniaze nezaažené dlhmi a poskytujú jej ekonomike životodarnú injekciu peňazí, pretože znižuje rozdiel medzi celkovými dlhmi a celkovým množstvom peňazí. Preto každý na celom svete bojuje o to, aby bol vývozcom. Všetky ekonomiky trpia nedostatkom kúpnej sily, nedostatkom peňazí vo svojej ekonomike. Preto musia hľada iné ekonomiky, aby získali životodarnú injekciu peňazí nezaažených dlhmi. Alebo refinancujú, berú si viac úverov vo vnútri svojej ekonomiky. Konečným výsledkom je, že dlhy tretieho sveta exponenciálne narástli. Organizácie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond sa snažia štrukturova pôžičky v menách iných krajín. A tieto pôžičky sú viazané, aj sa nazývajú „viazané“, sú viazané na dovoz a vývoz z krajiny, odkiaľ pôžička pochádza. Krajiny tretieho sveta sú takto nútené do aktivít vývozu a dovozu. A výsledok: krajina, ktorá vytvorila tieto peniaze ako dlhy, mrzačí celú ich ekonomiku. Takže oni musia neustále refinancova, a preto sú dnes dlhy 3. sveta o 60% vyššie než v čase kedy bol založený Medzinárodný menový fond. Sú na tom o 60% horšie a pritom tieto pôžičky už boli mnoho-mnoho-krát zaplatené. Ale zahàňajú úroky a celkový dlh narastal. Toto mrzačí ekonomiky, naozaj ich mrzačí. Takže toto je čistý výsledok že každý bojuje, aby získal peniaze nezaažené dlhmi v systéme, kde takmer všetky peniaze sú vytvárané prostredníctvom dlhov. Toto je jeden dôsledok. OK, toto je možno morálny dôsledok, ale pozrime sa na ďalšie dôsledky takéhoto systému. Aby sme toto mohli, musíme najprv preskúma otázku „Ako sme sa vôbec dostali?“. Na prvom mieste A na to vám musím poveda stručnú históriu ekonómie. Budem sa snaži urobi to tak stručne ako sa len dá, aby som vám odovzdal presne to, čo si myslím, že potrebujete vedie, aby ste to mohli preskúma. A znova, pozrieme sa na to z makro-pohľadu. Uvidíme veci inak, pozrieme sa na teórie a rozoberieme si, čo vlastne tieto teórie znamenajú. Takže Za prvé: Tento systém, ako sme si prv povedali je založený na tzv. multiplikačnom efekte. Predpoklady, na ktorom je postavený, sú nasledovné: Vláda, alebo centrálna banka hovorí, že má úplnú kontrolu nad peňažnou zásobou (celkovým množstvom peňazí v ekonomike), pretože peňažná zásoba je životne, životne dôležitá. To, ako sa peniaze dostávajú do ekonomiky, je základným kameňom každej ekonomickej teórie. Spôsob, akým ekonomika a multiplikačný efekt, funguje, je nasledovný: Štát dodá počiatočné množstvo peňazí do systému. A má úplnú kontrolu nad týmto množstvom peňazí. Keď hovorím „štát“, mám na mysli centrálnu banku, ktorá je nezávislá od vlády. Keď hovorím „štát“, mám na mysli centrálnu banku, ktorá je nezávislá od vlády. Toto množstvo je dodané do ekonomiky a prostredníctvom magického systému frakčného rezervného bankovníctva, množstvo peňazí postupne narastá stále o čoraz menšie množstvo úverov – vytvára sa zakaždým menej a menej nových peňazí znova a znova. Peňažná zásoba narastá o menšie a menšie a menšie...množstvo nových peňazí, až to nakoniec dosiahne vrchol, kedy už nie je možné vytvára nové peniaze. A keď chce centrálna banka doda viac peňazí, do ekonomiky tak musí prida na základni. A multiplikátor sa dá do pohybu. Zatiaľ je vám to jasné? OK. Výborne. Teda toto je spôsob fungovania multiplikátora. Jediný problém s multiplikátorom je, ...že neexistuje! Neexistuje nič také ako systém frakčného rezervného bankovníctva! Neexistuje predpis, že banka musí drža 10% vkladov ako rezervy! Táto požiadavka už dávno neplatí. Bola nahradená tzv. pomerom likvidity a pomerom aktív a záväzkov, ktorý hovorí, že 10% aktív musí by držaných ako rezerva. Avšak tieto aktíva môžu by čokoľvek môžu to by štátne dlhopisy... Ale problém so štátnymi dlhopismi je ten, že sú súčasou procesu tvorby peňazí. V skutočnosti sme sa dostali do bodu, kde existuje len veľmi veľmi málo obmedzení tohto procesu. A tento multiplikačný efekt sa stal základom pre takmer všetky ekonomické teórie. Jediné obmedzenie, ktoré v súčasnosti platí, je: pol percenta peňazí banky musí by držaných na účte banky v centrálnej banke. A toto 0,5% sú vlastne peniaze, ktoré boli vytvorené bez zaaženia dlhom ako bankovky a mince. Takže neexistuje nijaké obmedzenie, absolútne nijaké. Takže tento predpoklad nie je pravdivý. Neplatí, pretože žiadna regulácia neexistuje. Ja nenavrhujem, že by malo by viac regulácií, ja navrhujem niečo úplne iné. OK. Môžeme sa pozrie na históriu a zisti, prečo tomu tak je. A to je dôvod, prečo nevidíme množstvo peňazí striedavo vzrasta a klesa, ono iba stále exponenciálne rastie. Pretože nad tým nie je vôbec žiadna kontrola. Je to jednoducho funkcia dlhu. Čím vyšší dlh, tým viac peňazí, a to znamená vyšší rast. Takže to znamená, že na to, aby mohli ekonomiky rás, musíme nachádza spôsoby ako dosta inštitúcie, vlády, firmy do väčších dlhov. To je jediný spôsob, ako udrža rast. Ale v súčasnosti sa frakčné rezervy scvrkli na „nič“. Teda tieto ekonomické teórie majú základy, ktoré v skutočnosti neexistujú. OK. Pozrime sa na to z perspektívy histórie. Čítal niekto z vás o Veľkej hospodárskej kríze 30-tych rokov? Čítal o tom, pozrel sa na to niekto z Vás? Veľa sa hovorí o Veľkej hospodárskej kríze, tak sa pozrieme na to, či sa história opakuje. Dovoľte mi vysvetli o čo vlastne išlo. V 20-tych rokoch, pretože sa multiplikačný efekt zrútil a vznikalo čoraz viac bánk a teda sa súkromne vytváralo čoraz viac peňazí prostredníctvom úverov, dostali sme sa do stavu, ktorý nazývame búrlivé (inak zlaté) 20-te roky. Počas týchto búrlivých 20-tych rokov si ľudia brali viac a viac úverov peňažná zásoba stúpala a peniaze sa vracali do ekonomiky. Nakoniec dlhy dosiahli bod, kedy splátky úrokov boli také vysoké, že si ich nikto nemohol dovoli spláca. Tak nakoniec v "Čierny štvrtok" 1929 sa to celé rozpadlo a trh sa začal rúca a začali sme potom upada do tzv. „Veľkej depresie“. Nastal veľký pokles v ekonomickej aktivite a peniaze trpeli absolútnym nedostatkom kúpnej sily. Prostriedok výmeny – peniaze – nebol dostupný, fakticky bol taký nedostatok peňazí, že to priviedlo státisíce, dokonca milióny ľudí do chudoby. Pretože bolo v tejto situácii vytváraných čoraz menej súkromne vytváraných peňazí a ani štát neposkytoval potrebné peniaze. A čo sa stalo. V roku 1933 mal prezident Roosevelt ekonomického poradcu. Týmto ekonomickým poradcom bol tento pán... Pozná ho niekto? Áno, John Maynard Keynes, jeden z najväčších ekonómov všetkých čias. Myslím, že prišiel z Cambridgskej univerzity. John Maynard Keynes napísal „Všeobecnú teóriu zamestnanosti, úroku a peňazí“ a bol v tom čase poradcom prezidenta. V jeho Všeobecnej teórii tvrdil na to, aby sme stimulovali ekonomiku a dostali sa z Veľkej depresie, je potrebné, aby si vláda zobrala úver a dodala tak do ekonomiky peniaze prostredníctvom štátneho dlhu. A keď si vláda požičia viac peňazí a vytvorí veľký verejný sektor, dokáže stimulova ekonomiku, dokáže vytrhnú ekonomiku z depresie. A teda, vláda vytvorila inštitúcie ako Fannie Mae, Freddie Mac, možno ste o nich počuli v správach..., ktoré boli pri zrode procesu sekuritizácie, kde si ľudia požičiavali peniaze a bolo to predané tomuto podniku, ktorý bol sponzorovaný vládou. A vláda garantovala peniaze a čoraz viac ľudí si bralo hypotéky, čo umožnilo doda životne dôležité peniaze, ktoré ekonomika potrebovala. A bolo možné zača zamestnáva ľudí a vytvori verejný sektor a vyrieši otázku nezamestnanosti. A vláda si brala ďalšie a ďalšie úvery. A tým sa vláde podarilo stimulova ekonomiku, aby sa dostala z depresie. J.M.Keynes vo svojej Všeobecnej teórii tvrdil, že akonáhle sa dostaneme z depresie a začneme prosperova, treba zača spori a spláca štátny dlh a zača spori pre nasledujúcu recesiu, pretože sa nachádzame v tomto systéme výkyvov, kde sa peniaze z ekonomiky odčerpávajú a pridávajú. Teda J.M.Keynes povedal, že treba spori. Vláda prijala túto teóriu, ale okolnosti – ako si mysleli – im nedovolili nikdy dlh splati. Pretože dodávali životodarné množstvo peňazí do ekonomiky vo forme dlhu. Čím bolo viac dlhov, tým viac peňazí bolo potrebných na neustále refinancovanie... a nemohli tento dlh splati. A potom si mysleli, že to je kvôli tomu, že začala vojna a všetky ďalšie veci, a že potrebujeme verejný sektor a dôchodky a pod... Aby sme to skrátili: dlh odvtedy exponenciálne narastá. A oni sa zaväzovali ho splati. A nejde tu o to, že by nechceli, alebo kvôli nejakým okolnostiam, jednoducho nemôžu. Lebo, predstavte si, že by ste odobrali toto množstvo peňazí, dostali by sme sa do takej depresie, akú sme ešte nikdy nezažili. A to je vlastne pupočná šnúra ekonomiky. Teda, J.M.Keynes to vytvoril, nazývame to fiškálne stimuly. Fiškálne stimuly. OK. Teda, peňažná zásoba sa vymkla spod kontroly, multiplikačný efekt už nefunguje a odvtedy množstvo peňazí exponenciálne rastie... a vláda si brala čoraz viac úverov na to, aby mohla doda peniaze do ekonomiky, a vtedy sa objavil tento pán. Pozná ho niekto? Ďakujem, počul som. Milton Friedman, Milton Friedman, jeden z najväčších ekonómov všetkých čias. M. Friedman mal úplne inú teóriu o tom, ako treba ekonomiku riadi. M. Friedman vytvoril to, čo nazývame voľný trh. Voľný trh. M. Friedman tvrdil, pretože vláda alebo centrálna banka už v skutočnosti nemá kontrolu nad peňažnou zásobou, nemôžeme ju regulova priamo, musí ju regulova nepriamo prostredníctvom úrokových mier, čiže nákladov na pôžičky. Ste zatiaľ všetci v obraze? Nemáme už kontrolu nad peňažnou zásobou, ale čo môžeme robi, aby sme získali kontrolu nad peniazmi, je: zvyšova a znižova úrokové sadzby a tak regulova náklady na pôžičky. Toto nazývame „monetarizmus“. Monetarizmus – to je to, ako naša ekonomika v súčasnosti funguje. Ako to vlastne funguje? Keďže všetky peniaze sa do obehu dostávajú prostredníctvom pôžičiek, Keďže všetky peniaze sa do obehu dostávajú prostredníctvom pôžičiek, na to, aby sme stimulovali ľudí, aby si brali viac hypoték, viac pôžičiek a tým dostali do obehu viac peňazí, ktoré práve potrebujeme, musíme zníži náklady na pôžičky. Budeme znižova úrokové sadzby až kým si nakoniec ľudia nezačnú požičiava, bra hypotéky, refinancova svoje firmy... a všetkého iného, čo vedie k vzniku ďalšich dlhov. Ekonomika postupne začne nabera dobrý smer, začne prosperova, keďže všetci sa čoraz väčšmi zadlžujú a do obehu sa dostáva dos peňazí, ktoré ekonomika potrebuje. Až sa nakoniec objaví toto strašidlo, o ktorého príčinách sa ekonómovia nevedia dohodnú – nazývané „INFLÁCIA“. HOP SA. Inflácia znamená, že úroveň cien začne nekontrolovane rás. A jediný spôsob, akým sa v modernej ekonomike môžeme vysporiada s takouto infláciou, je zvýši úroky, cenu pôžičiek, zvýši ceny pôžičiek a tým priviesť ľudí, ktorí si zobrali pôžičky, do krachu. Takže potrestáme ľudí, ktorí pomohli udrža ekonomiku v chode, tým že odrazu zvýšime úrokové sadzby, a zrazu si ich už viac nemôžu dovoli plati. Nedokážu spláca úroky, ľudia krachujú, ich majetok sa vyvlastní. A toto reguluje infláciu. Toto je presne spôsob, akým je riadená moderná ekonomika. Zvyšujeme a znižujeme úrokové miery, pretože nemôžeme riadi peňažnú zásobu priamo, tak ju riadime nepriamo, prostredníctvom cien pôžičiek. Keď chceme stimulova ekonomiku, dostaneme všetkých do dlhov a keď sa potom objaví problém inflácie, potrestáme tých ľudí, ktorí vytiahli ekonomiku hore tak, že ich necháme zbankrotova. To je spôsob, akým v dnešnej modernej ekonomike funguje monetarizmus. Áno, M. Friedman mal pravdu: úrokové sadzby udierajú na ekonomiku zhora a zdola, potom máme tieto rozmachy a pády... V skutočnosti to funguje veľmi dobre. Funguje to podobne ako tupé kladivo bijúce hlava-nehlava ekonomiku, hore-dole, hore-dole. a takto ju riadime. Ja to nazývam efekt tupého kladiva - monetarizmus. OK. Tak, čo sa zrazu stane keď ...? ...Tu dochádza k nesúladu názorov. Ekonómovia sa nevedia dohodnú na príčinách inflácie. Tradičné ekonomické teórie vysvetľujú infláciu nasledovne: „Inflácia je zapríčinená a toto je kvantitatívna teória peňazí ... Kvantitatívna teória peňazí zastáva názor, že "inflácia je zapríčinená tým, že príliš veľa peňazí naháňa príliš málo tovarov.“ Príliš veľa peňazí naháňa príliš málo tovarov. Čiže keď je v ekonomike veľa peňazí, priveľa peňazí naháňa primálo tovarov a ľudia začínajú zvyšova ceny. A toto je tradičné vysvetlenie inflácie. Teraz Mne sa zdá by hodnovernejšie takéto vysvetlenie. Je nasledovné: Inflácia je podľa mňa pravý opak. Pravý opak. Nepovedal by som, žeby sa moderná ekonomika šažovala na „priveľa peňazí“. Ak počúvate sažnosti v modernej ekonomike je to chudoba uprostred prebytku. Chudoba uprostred prebytku. A keď počúvate sažnosti výrobcov – nejde tu o to, že by predávali svoje tovary a odrazu by všetko vypredali a museli by dvíha ceny, lebo veľmi súrne potrebujú vyrobi viac tovarov. Majú práve skôr tendenciu vymýšľa a snaži sa robi všetko čo sa len dá, aby našli ľudí, ktorí by kúpili ich tovary, investujúc do marketingových stratégií, reklamných stratégií, predajných techník a robia všetko čo len môžu, pretože spotrebitelia sú zaplavení prebytkom a obrovským výberom výrobkov. Znie vám to ako „príliš veľa peňazí naháňajúcich príliš málo tovarov“? Ja by som povedal, že sažnosti nie sú v tom, že by firmy vypredali tovary, pretože by tu bolo príliš veľa peňazí. Povedal by som, že sa práveže snažia vymyslie všetko čo sa len dá, aby predali čo najviac tovarov, pretože musia zaplati splátky úrokov a pôžičky čo si zobrali, aby mohli vôbec udrža firmu v chode. Inflácia je presný opak toho, ako sa bežne vysvetľuje. Peňažný reformátor (akože ja) Peňažný reformátor si myslí, že inflácia je „fenoménom dlhu“. Čím väčšie úroky, tým sa viac zvyšujú ceny, aby sa splatili tieto úroky. A preto je inflácia skutočným problémom iba odvtedy, odkedy je problémom zadlženos. A všetci sa zúfalo snažia splati tieto dlhy, pretože ekonomika beži na tom, že sa musia neustále zvyšova ceny. Toto tiež vysvetľuje stagfláciu – jav zvyšujúcej sa inflácie v období recesie. Keďže môžu ceny drža na nízkej úrovni iba určitý čas, na to aby mohli splati dlhy, nakoniec sa dôjde do bodu, kedy musia ceny zvýši, aby mohli splati dlhy. A takto sa vysvetľuje inflácia z pohľadu peňažného reformátora. Ok. Takže toto je rozpor medzi teóriami a je na vás, aby ste sa rozhodli, ktorá je hodnovernejšia. Takže Toto vysvetľuje, kde sa nachádzame práve teraz v našej ekonomike. Poďme sa teraz len veľmi krátko pozrie na to, čo presne teraz robíme pre to, aby sme sa dostali z tejto finančnej krízy. Čo sa dialo: Neustále sme refinancovali – brali sme si nové úvery na to, aby sme splácali peniaze, ktoré neexistujú. A tak, štátny dlh rástol, vláda vydávala čoraz viac dlhopisov a brala si čoraz viac úverov a štátny dlh ide iba jedným smerom – nikdy sa nám nepodarí ho splati. To isté platí pre firmy, firmy sa dostávajú do stále väčších dlhov. A spotrebitelia – vy a ja – sme dospeli do bodu, kedy naše (bohatí aj chudobní) dlhy dosahujú výšku 135% nášho príjmu To je výška dlhu, ktorý máme. To znamená, že naše dlhy sú o 35% vyššie ako naše príjmy. T.j. my očakávame, že v budúcnosti budeme zarába oveľa viac. OK. Je tam 35%-ný rozdiel – a je tomu tak u bohatých ako aj u chudobných. Teda nakoniec, aby mohol rast pokračova, musíme vymyslie spôsoby – ak všetci poctiví ľudia, ktorí si mohli dovoli pôžičky, ich aj splatili OK. Všetci poctiví ľudia, aby splatili svoje dlhy – tak teda, čo musíme urobi je pokúsi sa nájs niekoho iného a čo sa stalo v Amerike? Išli do rizikových úverov. – našli ľudí, ktorí si nemohli dovoli spláca úvery. Pretože je potrebné neustále pumpova do ekonomiky peniaze. Tak sa pozrime, čo robíme teraz: Uvedomili sme si, že ľudia nedokážu spláca úroky, každý je zadåžený až po uši – študentské pôžičky, každý má hypotéky, firemné úvery atď. Vláda si nemôže dovoli... – toto je paradox: ak vláda povie, že si niečo nemôže dovoli stačilo by jej vytvori viac peňazí, aby si to mohla dovoli. Má to následky, ale to je iná vec... Takže Čo robíme teraz? Zistili sme, že nikto nedokáže spláca úroky a  to je aj dôvod, prečo dnes ľudia traja ľudia v domácnosti musia pracova, aby si mohli dovoli to, na čo predtým stačil zárobok jedného. Preto musí aj manželka aj manžel aj deti domov peniaze, aby mohli splati hypotéku, hoci predtým dokázal celú rodinu uživi jeden človek. OK. Takže čo robíme? Zistili sme, že ľudia nedokážu spláca, úroky sa vymkli spod kontroly, ľudia si ich nemôžu dovoli, čoraz viac peňazí je vytváraných prostredníctvom úverov, a my musíme udrža našu ekonomiku. ¼udia nesplácajú a keď nesplácajú, v ekonomike chýba ohromné množstvo peňazí, a ekonomika sa dostáva do depresie, akú máme teraz. Prvá vec čo urobíme – krok číslo 1: Monetarizmus Monetarizmus – regulácia úrokových mier. Čo s nimi urobíme? Zbijeme ich dole. A odrazu máme 0%. A čo teraz? Stratili sme náš hlavný nástroj kontroly peňažnej zásoby – tvrdia – avšak peňažná zásoba už bola mimo kontroly veľmi dlhý čas. Teda znižujeme úrokové miery. Prečo znižujeme úrokové miery? Aby sme motivovali k úverom firmy a spotrebiteľov, aby si brali viac hypoték. „OK, teraz mám hypotéku, môžem si kúpi dom...“ Tieto peniaze sú novovytvorené peniaze, vytvorené súkromným sektorom. A dodávajú do ekonomiky životodarnú silu. Aj spotrebitelia si môžu viac požičiava a investova. Toto bol teda krok číslo 1. Teraz sa úrokové miery znížili na 0,5%. A čo keď sa dostanú na 0%? Ó, ó, musíme vymyslie niečo iné. Krok číslo 2: Fiškálne stimuly Čo robí vláda kvôli tomu, aby pumpovala viac peňazí do ekonomiky? Zvyšuje štátny dlh. Predáva viac štátnych dlhopisov a berie si viac úverov, z ktorých treba plati stále viac úrokov. Avšak tieto úroky nemôžu by nikdy splatené, pretože sa tu jedná o Ponziho podvod, ako sme už hovorili. Neustále refinancujú – pomocou nových úverov splácajú staré úvery Pretože štátny dlh funguje takto: Sľubujú, že v budúcnosti splatia vyššiu sumu. Neustále refinancujú k splateniu starých úverov novými Pretože štátny dlh funguje takto: Sľubujú, že v budúcnosti splatia vyššiu sumu. Ale keď príde čas splati túto vyššiu sumu v tej budúcnosti, predávajú viac dlhopisov, predávajú ich v dražbe a zvyšujú štátny dlh. A to je dôvod, prečo exponenciálne rastie. Teda, fiškálne stimuly sú formou záchranného balíčka, ktorého svedkami sme v tejto chvíli, ktorý zvyšuje štátny dlh, aby dodal viac peňazí do ekonomiky, pretože tieto sú tvorené prostredníctvom zadlžovania sa. Krok číslo 3: ...mimochodom toto je štátny dlh Veľkej Británie. Vyzerá to ako niečo, čo sa pokúšame splati? Vie niekto kam to vedie? Toto je 1,3 bilióna ?. Kvantitatívne uvoľňovanie je ďalší krok, ktorý podnikneme. Vytváranie peňazí centrálnou bankou, centrálna banka ich vytvorí. Čo mimochodom obnáša len transakciu na počítači. Jednoducho ich vyukajú na počítači a prevedú ich, nové peniaze. Keď to zhrnieme, tak to čo momentálne robíme, je čokoľvek, čo zvyšuje zadlženos. Čokoľvek. Vláda sa pokúša vytvori ďalšiu hypotekárnu bublinu. Pokúšajú sa ju vytvori znova. Tak veľmi sa boja klesajúcich cien, že to skúšajú znova, aby ich zodvihli. Ale žiaľ, došlo to už tak ďaleko, že možno to už bude posledná bublina. Lebo naša ekonomika už toho o moc viac neznesie. Ale pamätajme, viac dlhov = viac úrokov. Toto je stopercentne donekonečna neudržateľné. Stopercentne neudržateľné. Je len otázka času, kedy zreformujeme spôsob akým dodávame peniaze – ako výmenný prostriedok – do našej ekonomiky. Ale my namiesto toho hádžeme vinu na „príznaky“ – že to spôsobili investičné mechanizmy, finančné deriváty (CDO), rizikové hypotéky... Áno, chápem, že je veľmi jednoduché dosiahnu, aby sa všetci hnevali na chamtivých manažérov, ktorí brali absurdne vysoké bonusy. Je ľahké hneva sa na ľahkomyseľné požičiavanie, ktoré sa robilo. Ale realita je taká, že hoci to je úplne ľahkomyseľné a určite je to oprávnený hnev, oni vlastne iba udržiavali neudržateľnú ekonomiku. Tieto dlhy udržiavajú našu ekonomiku v chode. Bez nich by sme tu mali najhoršiu depresiu, akú si vôbec viete predstavi. Predstavte si len, žeby sme zišli dole na toto množstvo peňazí. To by bola chudoba uprostred prebytku! Teda, my stále len refinancujeme. A môžeme sa hneva na symptómy, ale viac regulácie a všetky tie kroky, ktoré podnikáme, nás len udržujú v tom istom. A tu je podivná vec: Nebudem sa dnes venova riešeniam, ale riešenie je omnoho jednoduchšie než by ste si predstavovali. Vôbec neznamená prevratné zmeny úplne všetkého v našej ekonomike. Neviem, či so mnou dnes budete všetci súhlasi, ale peniaze sú príliš dôležitá vec na to, aby boli vytvárané súkromne. Peniaze sú príliš dôležitá vec Ak by sme tento systém navrhovali nanovo od piky, naozaj by sme zmiešali dokopy požičiavanie za účelom zisku z úverov s dodávaním výmenného prostriedku do našej ekonomiky? Lebo to je presne to, čo teraz robíme – 97% našich peňazí je vytváraných súkromne. Jediná vec, ktorá nás z tohto dostane... (ok, možno sa dostaneme ešte z tejto bubliny), ale jediná vec, ktorá je absolútne udržateľná ...a stále môžeme diskutova na tému voľného trhu atď. – ale to všetko musí by postavené na báze udržateľnej ekonomiky. A udržateľná ekonomika znamená, že nebudeme znárodňova banky, ale že znárodníme naše peniaze. Znárodníme naše peniaze. Prosím, nepochopte ma zle, nie som proti úverom, nie som proti kapitalizmu, nie som proti všetkému tomu, čo si možno teraz myslíte... Keď pôjdete na túto stránku www.simondixon.org (www.penaznareforma.sk), sú tam popísané presné postupy, ako môžeme získa kontrolu a dosiahnu krok za krokom to čo chceme. A tomuto ja venujem dve tretiny svojho času – vysvetľujem ľuďom. A pokiaľ to niekoho viac zaujíma a chce sa o tom dozvedie presnejšie - je to dos technické, avšak nezahŕňa to obrovské zmeny, neznamená to rušenie všetkých týchto dlhov ani nič podobné, ide o zmeny, ktoré môžeme urobi. Ak Vás to zaujíma, tak sa pozrite na www.simondixon.org (www.penaznareforma.sk) – tam píšem o veciach, o ktorých teraz hovoríme. – tam informujem podrobne. A môžete mi napísa, ak máte nejakú spätnú väzbu alebo čokoľvek by ste chceli prediskutova. Moje hobby o druhej ráno je odpoveda na otázky na mojom blogu. OK. Takže, to je všetko, čo som Vám chcel poveda a teraz otváram priestor pre otázky a ak má niekto otázku, veľmi rád Vám hneď teraz odpoviem. Áno, Aké je Vaše meno? Charles Charles, Charles? Charles. OK. Keď sa nejaká krajina nachádza v ekonomickej kríze, má tendenciu vies vojny... Ak sa tým budete zaobera viac do hĺbky, začnete na základe tohto chápa väčšinu problémov v našom svete. Dlhy tretieho sveta, chudoba, vojny, pochopíte prostredníctvom tohto všetko. Ak sa chcete pozrie na teórie, ako to s tým súvisí, je toho napísané množstvo. je toho napísané množstvo. Takže máte úplnú pravdu, v tomto s Vami súhlasím. V súčasnosti náš štát stratil kontrolu nad peniazmi... Je tomu tak už niekoľko desaročí. Vyzerá to tak, že Váš návrh je jedinou možnosou ako nepokračova v tomto kruhu. Čo by ste odporúčali – konkrétne – ako znovu získa kontrolu nad peniazmi? OK. Peniaze sú výtvor ľudí. Sú ľudský výtvor. Prečo by mal existova nedostatok výtvorov ľudí? Pozrime sa na skutočnosti, potrebujeme sa na veci pozrie po novom. Prečo by mali existova krajiny tretieho sveta, ktoré majú ľudí, ktorí chcú pracova, majú všetky potrebné zdroje, firmy ktoré chcú pracova, aby sa dostali z chudoby a majú jedlo a všetko čo vôbec potrebujú na to, aby neboli v chudobe. Ale kvôli spôsobu akým tvoríme peniaze, musia v skutočnosti vyviez veci ozajstnej hodnoty – jedlo – zo svojej krajiny, a vymeni ich za tieto veci čo sa volajú „peniaze“. Čo je úplný opak toho, ako by to malo by. Prečo by to tak malo by, ak peniaze sú ľudský výtvor? Peniaze by mali by vytvárané a dodávané do obehu bez akéhokoľvek zadlžovania. Bez akéhokoľvek zadlžovania. Ak chcete vedie, ako by to vlastne fungovalo – uvediem príklad: Centrálna banka, nezávislá od vlády (aby si vláda nemohla voľne tlači peniaze a aby sme sa nedostali do situácie ako v Zimbabwe) by mohla rozhodova podľa stanovenej monetárnej politiky, v demokracii, kde každý volí – a priamo regulova peňažnú zásobu. Tým, že novovytvorené peniaze prevedie do štátnej pokladne a vláda ich pustí do ekomiky nezaažené dlhom. To znamená, že by sa stala zodpovednou za tvorenie oveľa väčšieho množstva peňazí a pre banky by sa to stalo ilegálnym. Ako to je u islamského bankovníctva, ktoré musí fungova so 100%-nými rezervami. To znamená, že nemôžu tvori peniaze. Banky by fungovali presne takto – budú motivova ľudí, aby u nich ukladali peniaze a potom budú tieto peniaze požičiava. Ale nebudú môc tvori peniaze. To je činnos, ktorá by sa mala robi len v prospech verejnosti. ...v prospech verejnosti. Viem, že je toho veľa, čo by bolo treba prebra, ale veľmi rád Vám poradím kde hľada zdroje, ktoré sa zaoberajú riešením. Lebo to je nad rámec toho čo som chcel dnes prebra. Ale tu je aspoň náznak, ako by sa to dalo urobi: ktoré sa zaoberajú riešením. Lebo to je nad rámec toho čo som chcel dnes prebra. Ale tu je aspoň náznak, ako by sa to dalo urobi: Predstavte si, že centrálna banka robí rozhodnutia o tom, koľko peňazí my potrebujeme, koľko výmenného prostriedku, naša ekonomika potrebuje. A namiesto toho, aby ich dodávala do obehu vo forme dlhov prostredníctvom súkromného sektora, prevedie ich do štátnej pokladne, táto ich minie v prospech verejnosti – to znamená, že ich môžu použi k prospechu verejnosti – splati štátny dlh, alebo čokoľvek, čo potrebujú robi. A takto budú peniaze dodávane do obehu verejne, nie súkromne. A keďže tento spôsob nevyžaduje splácanie úrokov, ako je tomu v súčasnom systéme, nepôjde o inflačné peniaze. (podľa toho, akú má kto definíciu inflácie) Nie je to to isté, čo sa teraz pokúšajú robi v USA? Nie. Vláda USA tvorí peniaze vo forme dlhov. Celé je to založené na dlhopisoch, ktoré rozpredávajú, ale ktoré budú musie spláca aj s úrokom. A anglická centrálna banka tvorí peniaze z ničoho, požičiava ich vláde a tieto budú musie by splatené aj s úrokom. Ten istý systém. Pokúšame sa pokračova v tom istom systéme, udrža ho. Znova. Zaoberáme sa symptómami, nie chorobou. Áno! Moja otázka je trochu odlišná od iných. Čítala som nedávno článok o sekuritizácii, z ktorého som pochopila, že bankári sa prerátali – presne to čo ste spomínali v súvislosti s Freddie Mac a Fannie Mae. A došlo to do bodu, kedy splácame hypotéky, ktorých trhová hodnota je nižšia. To by ešte bolo fajn. A vláda nútila banky, aby poskytovali úvery. Predtým než bublina praskla, banky mali aktíva. Ale väčšina bánk si už medzi sebou nepožičiavali, lebo vedeli, že aktíva ktorými by úvery kryli, sú bezcenné. Môžeme to trochu preformulova? Áno, boli bezcenné, ok, ale čo to na veci mení? Ja by som uviedla príklad, ....ochotný... požiča 25% skutočnej hodnoty hypotéky medzitým ceny hypoték stúpnu, na trhu cena stúpne na 125%... Takže dalo by sa poveda, že to zavinila vláda a banky. Ja by som povedal, že bankári do toho nevideli. Pretože v skutočnosti bankári nie sú ekonómovia, bankári si robia svoju prácu. A ich práca je zarába provízie, tým že robia obchody. A to je presne to, čo rozbíja ekonomiku. OK, môžem niečo poveda? Ak by to nerobili, tak by tie dlhy musela prebra vláda, alebo my by sme tie úvery museli prevzia, alebo firmy... Zadlžovanie muselo pokračova, aby sme stimulovali ekonomiku, aby sme udržali ten istý systém. Takže máte pravdu, máte úplnú pravdu, je to úplne nezodpovedné, ale je to vynútené. Sme do toho nútení, sme tlačení do toho, aby sme si brali stále nové úvery, lebo musíme pokračova v udržiavaní týchto rastúcich čísel. Ja neobviňujem vládu. To, čo vláda robí, je založené na ortodoxných ekonomických teóriách. Oni robia presne to, čo by mali robi podľa ortodoxných ekonomických teórií. Avšak, ja spochybňujem tieto teórie. A pokiaľ nezačneme tieto teórie prehodnocova, nedosiahneme lepšie výsledky. Ale, to čo sa celkom zaručene stane, je všetko to čo sa už teraz deje. Je to výsledkom nášho zadlžovania, nič sa nezmenilo, my všetci sme tu, všetci chceme chodi na univerzitu, všetci chceme získa peniaze, aby sme mohli ís na univerzitu, všetci chceme ži v dome, všetci si chceme kúpi dom a každý stále spotrebúva. Ale niečo sa zmenilo. Niečo, kvôli čomu nemôžeme tieto peniaze získa alebo použi. Čo sa zmenilo? Musíme sa pýta na tieto veci. Všetko (čo je) skutočné je stále tu. Nič sa nezmenilo, okrem problému zadlžovania. Čo sa vlastne deje – vinou tohto systému, niekto sa musí stále zadlžova, aby sa udržal tento rast. A banky robili to, že udržiavali ekonomický rast. Povedzme že ľahkomyseľne, ale čo sa deje teraz je, že keď vláda zachraňovala banky, tieto dlhy sa presunuli do štátneho dlhu. Štátny dlh musí by prebratý. Musí ho niekto prebra. Až nakoniec budú splátky úrokov privysoké a ekonomika skolabuje. Toto je 100%-ne nevyhnutné, predvídateľné, zaručené. Stane sa to znova. Až kým nezreformujeme spôsob, akým dodávame peniaze do našej ekonomiky. Je to zaručené. Bez ohľadu na to aké regulácie zavedieme. Možno sa nám podarí zvráti ďalšiu bublinu, ale je to to isté. Tieto fakty sa nezmenia. Problém je, že každý pracuje len v 5-ročnej perspektíve – do najbližších volieb. Tak aký je Váš návrh, ako to vidíte, aké východisko z toho vidíte? Peňažná reforma sa musí udia – teraz alebo neskôr. Musí sa udiať. Musíme znárodniť naše peniaze. Nie naše banky. Banky – na tom nezáleží – ak znárodníme banky, Musí sa udia, musí sa to sta. Nie naše banky. Banky – na tom nezáleží – ak znárodníme banky, bude to stále ten istý systém. Nezáleží na tom, či budú peniaze vo forme dlhov tvori štát, alebo budú peniaze vo forme dlhov tvori súkromné inštitúcie. Peniaze nemajú by tvorené vo forme dlhov. Prečo potom hovoríte, že vláda má by jediná, kto bude rozhodova o množstve peňazí, ktoré potrebujeme v našej ekonomike? Ja neodporúčam, aby to bola vláda, pretože to by sme skončili ako v Zimbabwe, kde z politických dôvodov tvorili čoraz viac peňazí. A skončili by sme s hyperinfláciou. Centrálna banka – v demokracii – by mala ma monetárne ciele, a mala by by zodpovedná jedine za množstvo peňazí, ktoré máme v našej ekonomike. A namiesto toho, aby ho regulovali nepriamo, budú to robi priamo. To znamená, že bude omnoho jednoduchšie ma pod kontrolou infláciu, bude omnoho jednoduchšie da im sklada účty. Budú môc priamo regulova množstvo peňazí. Nie dáva možnos bankám tvori ich súkromne, z čoho majú ohromné množstvo ziskov, ktoré nie sú k prospechu verejnosti. Nemyslíte si, že tým stratíme výhody kapitalizmu? Nie. Ja si myslím, že voľný trh bude môc fungova v tomto systéme. Centrálna banka bude len poskytova výmenný prostriedok, aby kapitalizmus mohol prosperova. Kapitalizmus nemôže prosperova v súčasnom systéme, pretože ten je neudržateľný. Je neudržateľný. Vysvetlili ste spôsob, ako sa peniaze vyvíjali počnúc výmenným obchodom cez zlato k papierovým peniazom. Nemyslíte, že po všetkých týchto fázach, ktorými sme prešli sme došli do bodu, že my ľudia potrebujeme teraz iný spôsob výmeny? Úplne s Vami súhlasím. Väčšinu času čo robíme? Prevádzame peniaze bezhotovostne, prostredníctvom internetu, nevidíme fyzicky tých dvadsa tisíc. Nemyslím, že niekto by dnes chodil s taškou plnou peňazí.... Môžem sa v súvislosti s týmto niečo všetkých spýta? Má každý tu v miestnosti svoj bankový účet? Zdvihnite ruku, ak máte bankový účet. Stalo sa vám už niekedy, že by vám z banky zavolali a povedali: „Všimli sme si, že máte na účte 5 tisíc ?. peňazí. Vadilo by vám, keby sme ich požičali niekomu inému? Nie. Je to preto, lebo oni tvoria peniaze. Tie peniaze sú súkromne vytvárané. Keď si beriete pôžičku, sú to zbrusu nové peniaze. Vytvoria ich prostredníctvom úveru, + úrok čím refinancujú ekonomiku. Množstvo peňazí je vlastne závislé od toho, koľko sa zadåžime. A preto, dlhové obligácie, hypotéky, SIV, štátny dlh... Každá inovácia, ktorú vymyslíme, zvyšuje celkový dlh. OK, odpoviem na poslednú otázku. Hľadal som na Vašej webstránke, ale nenašiel som tam nič čo sa týka riešenia... OK. Zverejním ho tam. Zverejním ho tam v najbližších týždňoch. Stiahol som ho odtiaľ, lebo v ňom chcem niečo upravi. Spoznal som sa s jedným z najväčších peňažných reformátorov a ten spísal návrh, ktorý tam chcem zverejni v spolupráci s ním. Existuje aj nejaká iná stránka čo sa tohto týka? Pretože toto je veľká téma, ale všetky stránky poukazujú len na problém, no žiadna z nich nepredkladá riešenia... O peňažnej reforme sa dostatočne nediskutuje. Na stretnutí G20, ktoré sa uskutoční tu v Londýne navrhujem, aby to bola téma číslo jeden na programe. Ak sa chcete do toho viac zapoji a hovori o týchto veciach, môžem Vás nasmerova na zdroje, kde sú podrobnejšie informácie. OK. OK, posledná otázka: Hovorili ste, že treba znárodni peniaze, nie banky. Čo pod tým myslíte „znárodni peniaze“? Štát má prebra kontrolu nad tvorbou peňazí a dodáva ich do ekonomiky bez zaaženia dlhom. Mal by poskytova výmenný prostriedok, nie súkromne ako je tvorených momentálne 97% peňazí. K tomu nie sú zapotreby banky. Je k tomu potrebný systém dodávania výmenného prostriedku do ekonomiky. Vlastne, Abraham Lincoln bol peňažný reformátor. Lincoln zaviedol peňažnú reformu počas občianskej vojny. Vytvoril novú formu peňazí a minul ich do ekonomiky bez zadlžovania. A priorita číslo jedna na programe A.Lincolna bola práve peňažná reforma. Spísal návrh, ako to treba urobi v USA, ale bohužiaľ bol na neho spáchaný atentát predtým ako to mohol uskutočni v mierovom období. Je mnoho veľkých peňažných reformátorov, napr. Thomas Jefferson..., ako sami uvidíte, keď začnete túto tému skúma. ...===///Viac info: www.PenaznaReforma.sk\\\===... Ďakujem veľmi pekne. Naozaj sa mi páčila dnešná diskusia, boli tu veľmi dobré otázky. Boli ste skvelí poslucháči. Ďakujem.

Video Details

Duration: 1 hour, 13 minutes and 34 seconds
Country: United Kingdom
Language: English
Genre: None
Views: 4,292
Posted by: neokn3 on Apr 19, 2010

Simon Dixon talks about finance

Caption and Translate

    Sign In/Register for Dotsub to translate this video.